Zvyčajne, keď sa niekto dozvie, že som bola na 5-mesačnom výmennom pobyte v Rusku, príde otázka „A kde si to teda konkrétne bola?“. Odpovedám: „V Saratove“, po čom nasleduje ticho a akýsi nepochopený výraz s úsmevom, pretože väčšina ľudí trpí dojmom, že Rusko sa skladá iba z dvoch miest, a to Moskvy a Petrohradu. A čo to teda ten Saratov je?
Nie, nehovorím o nákupnom centre v Dúbravke, aj keď isté prepojenie by tu bolo. V minulosti bola naša Bratislava partnerským mestom ruského mesta Saratov, ktoré leží priližne 900 km juhovýchodne od Moskvy na rieke Volga. Hoci v súčasnosti toto partnerstvo už nepokračuje, stále možno badať jeho pozostatky. Jedným z prepojení je napr. ruský hotel Slovakia, ale aj už vyššie spomenuté nákupné centrum Saratov, či Saratovská ulica v Bratislave.
Od febrúara až do júna sa toho dá v Saratove zažiť veľa. Na začiatku ma privítala zima v podobe -15 stupňov, ale s tým som už počítala, nakoľko to nebol môj prvý raz na tomto mieste. Ako potvrdili aj všetci lokálni, tento rok bol na snehovú nádielku výnimočne bohatý. Presne veľa snehu bolo to, čo som si pred svojím príchodom želala, a tak som to brala ako dobré znamenie na začiatok. Po krátkej jari sa zase koncom mája začalo pravé nefalšované leto, takže sme si mohli prakticky hocikedy vyraziť na pláž, ktorá je priamo v meste na Volge. Chodieva tam veľa ľudí a za vstup sa nič neplatí. Len si tam tak ležíte na nafukovačke a nechávate sa unášať.
Počas svojho pobytu som sa stala študentkou Povolžského inštitútu manažmentu P.A. Stolypina. Školský systém v Rusku bol o dosť voľnejší v porovnaní s tým, ktorý máme na EUBE. Najviac ma šokoval fakt, že väčšina skupiny na vyučovanie chodila len sporadicky a o niektoých som ani nevedela, že sú moji spolužiaci. Je tu povolené vynechať dosť vysoké percento hodín, no ja som mala niekedy pocit, že takáto voľnosť ide potom na úkor vedomostí študentov. Vyučujúci boli ku mne veľmi dobrí, milí a ústretoví a na konci sme sa lúčili na kamarátskej úrovni.
Čo sa týka študentských aktivít, možností je z môjho pohľadu neskutočne veľa. Ak ste študentom v Rusku, môžete si vybrať v čom vynikáte a ísť si za tým. Môžete sa pridať napr. do univerzitného divadelného kolektívu, zboru, tanečných skupín alebo dokonca aj cirkusu. V rámci týchto krúžkov sa celý rok nacvičuje a hlavné vyvrcholenie prichádza približne v marci, kedy sa koná podujatie Študentská jar, v rámci ktorého súťažia kolektívy zo všetkých miestnych univerzít. Podujatia sú voľne prístupné, tak nie je problém prísť sa trochu kultúrne vyžiť. Vyhrať na takejto súťaži sa považuje za veľkú česť. V prípade, že vás veľmi umelecké aktivity neberú, môžete sa zúčastňovať na rôznych ekonomických fórach, ktoré sa konajú často v iných mestách, na univerzitných konferenciách (aj ja som vystúpila počas svojho pobytu na dvoch), alebo na rôznych vedomostných hrách, kde reprezentujete svoju univerzitu.
Pravda je taká, že niektorí ľudia, najmä zo staršej generácie, si stále myslia, že Československo existuje, prípadne som mala pocit, že niektorí vôbec nevedia o akú krajinu by v prípade Slovenska malo ísť. Pre nich som ja bola „tá cudzinka z Európy“. Treba si však uvedomiť, že drvivá väčšina ľudí, s ktorými som sa tam stretla, nikdy v živote neprekročila hranice RF, dokonca boli aj prípady, keď som bola prvý cudzinec, ktorého niekto za svoj život stretol. Aby som im našu krajinu trochu priblížila, spolu s niekoľkými ruskými študentmi, ktorí v minulosti strávili semester na našej fakulte, som zorganizovala menšie podujatie o Slovensku. Podobný zámer, teda predstaviť našu krajinu a univerzitu, som sa snažila realizovať aj na Dni otvorených dverí Povolžského inštitútu.
Saratov nazývam už dlho svojím druhým domovom a ďakujem našej univerzite, že mi umožnila vrátiť sa tam na tak dlho a zažiť niečo také výnimočné. Každý deň stál za to.
autor: Petra Hatalová
5. ročník FAJ
